Ahojte priatelia.
Ozývam sa opäť po mesiaci. Po mojej aprílovej rybačke som sa začal venovať môjmu predsavzatiu, že tento rok by som sa chcel primárne venovať jednej našej riečke menom Čierna voda. Táto voda ma vždy fascinovala, lebo jej tok nie je nejako extra ovplyvňovaný ľudským pričinením. Na x kilometrovom úseku je len jedna mala umelo vytvorená priehrada.
Ale teraz už k veci:
Samozrejme ako v Apríli tak aj teraz som dlho jazdil po brehoch tejto rieky a zaujalo ma jedno miesto mimo civilizácie ( ja tieto miesta vo veľkom obľubujem, nakoľko je tam kľud a nedotknutá príroda). Našli sme si s priateľkou, ktorá je aj moja parťáčka na ryby, jedno krásne miestečko, kde sme si povedali, že tu budeme tráviť víkendy. Tak sa aj stalo. Každý jeden víkend sme sa vracali na jedno a to samé miesto, ktoré som kŕmil len v dni, kedy sme aktívne chytali. Prvé víkendy boli ťažšie, buď úplne bez ryby alebo sme pochytali ryby okolo 40 alebo 50cm teda ľudovo povedané násada. No nevzdávali sme sa. Táto vytrvalosť sa ukázala ako správna voľba.
Na štvrtý víkend sa ryby začali zväčšovať, už to boli ryby okolo 7kilogramov, aj keď bojovnosťou by sa kľudne vyrovnali aj takej desiatke.
Tieto ryby som ale nedokumentoval. Nie z dôvodu, že by som si tú rybu nevážil, ale skôr z úcty a vyvarovať ju čo najviac stresu. Po takom súboji bola dosť vyčerpaná. Na danom úseku je dosť silný prúd, tak nech čo najrýchlejšie pláva vo svojom živle.
No minulý víkend bol pre mňa kritický.
Mal som dva krásne zábery – mohutná jazda – začalo sa dlhé zdolávanie no ale predsa ryby to pod vodou poznali lepšie ako ja, tak aj ten jeden koreň našli, v ktorom som o obidve ryby prišiel. Ale už to bolo na dobrej ceste. Keď sme odchádzali, tak som ešte prikŕmil a už som rozmýšľal, akú techniku použijem na ďalší víkend.
Po ďalšom príchode k vode, som znova rýchlo nahodil a už len stačilo čakať. Sobota šesť hodín večer – ozval sa signalizátor a nasledovala slabá jazda. Po asi 45minútovom súboji, som zočil to monštrum. Tú váhu nechcem ani odhadovať, ale čo čert nechcel, znova skončil v tom jednom koreni, kde mi parkujú všetky väčšie ryby. Frustrácia a nervozita sa dala krájať. Nedeľa ráno na 3:50 budíček, nech sú prúty na 4tú hodinu pripravené. Po náhode som sa vrátil do spacáku, ani som nestihol zavrieť zips a už to jazdilo.
V duchu som si hovoril o tohto kapra nemôžem prísť. Od toho nešťastného koreňa, som sa ho snažil držať čo najďalej, aj keď to bolo niekedy dosť kritické, pretože som sa bál, že pri tom pnutí niečo povolí. Po asi 20 minútovom súboji, som dostal do podberáku tohto krásneho malého ale pupkatého kaproša s váhou necelých 10 kilogramov. Obrovská radosť, že konečne mám aspoň jednu peknú rybu na brehu.
Tým kaprom som aj víkend ukončil.
Na ďalší víkend som začal hneď inak, ako som plánoval. Moje miestečko bolo obsadené. Tak som si sadol asi o 100 metrov nižšie po prúde a kolobeh sa opakoval: nahodiť, nakŕmiť a čakať. V noci ma zobudil slabučky padák. Mal som dojem, že to bude znova malá ryba, no pri brehu sa rozpútalo peklo. Po asi hodinovom súboji som dostal do podberáku tohto veterána s váhou 17 kilogramov. Niečo neskutočné – všetka radosť vo mne. Pri rannom fotení som zbadal, že ryba je celá doráňaná, tak ma to len presvedčilo o tom, že neres sa nezadržateľne blíži.
Ako návnadu som používal RED MONSTRUM a DEADLY SQUID 24mm, ktoré som ešte rezal na pólky a štvrťky.
Už sa nemôžeme znova dočkať víkendu, kedy sa tam vrátime späť.
Pre Massivebaits team Martin Igi Ignácz
hore