Ahojte priatelia,
znova sa Vám hlásim z mojej poslednej 9 dňovej rybačky, ktorú sme s Veronikou strávili na Váhu.
Čo k tomu dodať asi len: VENI VIDI VICI.
Táto výprava dopadla nad všetky moje očakávania.
V Sobotu hneď po nočnej, ako mám zvykom, som hneď šiel na vopred vytipované miesto, kde chodím pravidelne – rok čo rok.
Znova to celé nasledovalo – rozkladanie, hľadanie, atď. Nebudem to tu znova do detailov rozpisovať, však všetci tento rituál oznáme
Rozhodili sme 4 bójky.
Na dve bójky sme použili guličku Kriller, ktorú som doplnil s guličkami ECO krill skrz masívneho kŕmenia.
Druhé dve bójky boli kŕmene príchuťou Bolsena squid, kde som tiež použil na zvýšenie objemu guličky z rady ECO a to squid.
K tomu celému som pridal ešte varený partikel a halibut pelety.
A všetko som to prelial aminom danej arómy.
Obe naše voľby sa ukázali ako správne.
Hneď po zavezení udíc, sa mi na kŕmnom mieste objavila ryba – po dvoch hodinách prvý záber, avšak veľkosť rýb nebola tá za ktorou sme sem prišli ,menšia sorta nás bombardovala až do druhého dňa, kedy sme si povedali, že treba zmeniť taktiku.
Nové montáže sme spravili na 2 až 3 guličky s priemerom 24mm.
Táto voľba sa zdala, ako dobrá, začali nám chodiť väčšie ryby, ale stále sme sa nevedeli zbaviť tých menších.
Takže znova bolo naším cieľom nájsť inú cestu, ako sa vyvarovať malým rybám.
Montáž nakoniec ostala rovnaká, iba že sme zväčšili vzdialenosť medzi guličkami a háčikom na 4cm a viac.
Lenže ďalšia vec, čo nás trápila – jazdila nám len jedna udica. Nevedeli sme prečo hľadali sme dôvody.
Na 4ty deň jazda z inej bójky – prekvapenie obrovské, hneď do člna a zdolávačka. Po pol hodine bola ryba v člne. Už sme boli spokojní, nakoľko sa váha rýb zväčšovala.
Na naše prekvapenie v ten deň, tá jedna krajná bója prestala úplne jazdiť. Ryby odtiaľ zmizli a v pravidelných časových intervaloch nám chodili ryby zo stredných bóji.
Takže už to bol kolobeh- záber, zdolávanie, podoberanie, dokŕmenie a znova poloziť na to jedno miesto.
Keď ste si už prečítali moje iné správy od vody, tak viete že rád chytám v prekážkach, teraz tomu nebolo inak a začínalo sa mi to vypomstievať.
Každá jedna väčšia ryba nám končila v prekážkach, takže nasledovalo dlhé kotvičkovanie, do toho silný vietor, ktorý nám len pridával robotu.
Ani to nechcem počítať, že koľko rýb sme stratili v spomínaných prekážkach, na breh som sa zakaždým vracal s plným člnom konárov, poodtŕhavaných silónov, háčikov a voblerov.
Žiaľ v ten daný moment ma nenapadlo to dokumentovať, ale ruku na srdce, ak by sa vám strácala ryba v konároch a nosíte to na breh mali by ste nad tým rozum?
Základ bol, že zábery sa zintezívňovali a váha rýb rástla s každou rybou.
Už po čase ryby medzi 3 až 7 kilami sme vypínali priamo pri člne, nie že by sme sa tej rybe netešili a nevážili si ju, ale chceli sme, čím skôr rybu pustiť, aby sa netrápila, a samozrejme čo najskôr sme chceli mať znova položené a zakŕmene prúty na správnych miestach.
Ešte by som k tomu chcel dodať, že na tejto výprave sme skŕmili cca 40kilogramov boilies a peliet a 50kilogramov kukurice. Táto metóda masívneho kŕmenia nám priniesla vyše 50 rýb, ktoré nás pekne potrápili. Bola to náročná výprava.
Ale tie najkrajšie ryby si tá naša krásna rieka podržala až do posledných dní, však posúďte sami.
Na záver ďakujeme vám za vašu priazeň a lúčime sa.
Martin Igi Ignacz a Veve.
